2017
Či bilancovať sa má až na konci roka?
Po nepopulárnom roku 2016 som sa na ten nasledujúci tešila ešte viac aj kôli tomu, že boli avízované vydanie niekoľkých nových albumov na ktoré som sa tešila niekoľko rokov. Do toho som sa tešila aj na Pohodu, na ktorú som sa vrátila po niekoľkých rokoch absencie, a Grape mi naservíroval absolútny guláš mojich fave kapiel a interpretov, o ktorých som si začínala myslieť, že už ich možno ani neuvidím. Takže prvú polovicu roku som len odpočítavala dni do začiatku festivalovej sezóny ( ako to robím vlastne každý rok). Dovtedy som posúvala svoje žánrové hranice koncertami hlavne v Bratiske a hlavne vo Fuge a Na garážach.
Čo sa tej fugy týka, z prvých mesiacov mi najviac v pamäti rezonujú koncerty Genuine Jacks, ktorí hrali tiež spolu s The Youniverse v Hopkirku, čo som si dovtedy myslela, že to je podnik kde sa dejú iba béčkové dramáčové akcie. A ono to je vlastne absint bar po novom. Youniverse boli strašne super a vtedy sa mi to páčilo asi najviac zo všetkých ich koncertov čo som videla. Úplne som tam stála z otvorenými ústami a pozerala som na Tammy rovnako ako všetci chlapi v miestnosti. Asi za to mohol aj ten absint.
Coals
Môj život bol vtedy taký all over the place, veľa sa toho menilo. Prirodzene, adekvátna reakcia je promptný útek z mesta. Do druhého mesta, na festival Žižkovská Noc, ktorého som sa zúčastnila prvý krát.
Vo štvrtok sme už šlapali cez Žižkov na koncert Midi lidi v divadle Ponec, na ktorý som sa pochopiteľne veľmi tešila. Ten bizarný zážitok z rozhlasu, zo študia č.1 pred Vianocami, kde ľudia dole tancovali a bolo to strašne cool, ma veľmi zasiahol, tak som si povedala, že musím ísť na najbližší koncert nech je to kdekoľvek. A to bol v skutku divný koncert. Neviem, z ich slovenských koncertov som zvyknutá na to, že tam chodia ... nechcela som to slovo použiť ale, hipsteri, alebo na festivaloch všetci a vždy je to strašná sranda. No toto bolo fakt zvláštne, mala som pocit, že cieľová skupina festivalu žižkovská noc ( čo neviem čo je) asi nechápe midi lidi. Jedna časť ľudí sa tam tak decentne bavila, ďalšia časť bola tak najebaná, že asi nevedela kde sa vlastne nachádza, a potom tam boli ľudia, ktorí tam predviedli, na koncert tohto typu, fakt neočakávané pogo. A celé to bolo také divné a nekomfortné.
Piatok som vynechala, už ani neviem z akého dôvodu, ale v sobotu som bola namotivovaná, že stihnem všetko čo som naplánovala. Hneď prvý bod programu padol, pretože ja a pražská MHD sa nemáme moc radi. Takže The plastic people of the universe asi už nikdy v živote neuvidím, nakoľko do palácu Akropolis som prišla presne vtedy keď ľudia po koncerte začali vychádzať von. Fuck. Odtiaľ sme sa vybrali na Kliniku, čo bol pre mňa zážitok sám o sebe. Adacta na klinike mi ten prvotný fail plne vynahradila.
Potom sme už autobusom frčali do Crossu, pred čím som si ešte stihla takmer vytknúť kotník. MC Gey, to som chcela vidieť, nepovedlo se. Cross bol tak plný, že na Geya sme sa obv nedostali, tak sme išli dole na nejakú taliansku kapelu. Osud to tak zariadil a ja mu ďakujem, pretože taliani Why everyone left boli superskí. Som sa cítila zas ako puberťáčka :D. Potom že zo srandy zostaneme na Haha crew, ale v tú noc sa menil čas tak to sme vynechali. Škoda.
Späť v Brati, sme sa jedného fakt studeného večera vybrali na Garáže. V apríli zjavne ešte nebolo počasie na vonkajšie koncerty, ale to nikomu nevadilo, sme sa tam na seba potlačili a dobre bolo. Mne viacerí ľudia hovorili, že musím vidieť španielov Viva Belgrado. A pravdu mali. Jeden z najlepších koncertov tohto roku. Odvtedy po meste stále stretávam ľudí z ich merchom, ktorý ani mňa neobišiel a poctivo nosím doteraz!
Naspäť do fugy, Modré Hory (konečne) a Sims z emeriky. Cool týpek. Ja som sa tešila z modrákov ale ten Sims bol fakt dobrý. Miestami mainstream, miestami prednáška a motivačné repy ale dokopy to dávalo dosť zmyslel. Veľmi pekné.
Na konci apríla ešte The Ills konečne naspäť vo fuge, som čakala na to odkedy som vyšla z najlepšieho koncertu ever z rozhlasu v decembri. 52 Hertz Whale, a všetci spolu a masakroví Ills a všade dobre vo fuge najviac.
- 1/3
Coals
Môj život bol vtedy taký all over the place, veľa sa toho menilo. Prirodzene, adekvátna reakcia je promptný útek z mesta. Do druhého mesta, na festival Žižkovská Noc, ktorého som sa zúčastnila prvý krát.
Vo štvrtok sme už šlapali cez Žižkov na koncert Midi lidi v divadle Ponec, na ktorý som sa pochopiteľne veľmi tešila. Ten bizarný zážitok z rozhlasu, zo študia č.1 pred Vianocami, kde ľudia dole tancovali a bolo to strašne cool, ma veľmi zasiahol, tak som si povedala, že musím ísť na najbližší koncert nech je to kdekoľvek. A to bol v skutku divný koncert. Neviem, z ich slovenských koncertov som zvyknutá na to, že tam chodia ... nechcela som to slovo použiť ale, hipsteri, alebo na festivaloch všetci a vždy je to strašná sranda. No toto bolo fakt zvláštne, mala som pocit, že cieľová skupina festivalu žižkovská noc ( čo neviem čo je) asi nechápe midi lidi. Jedna časť ľudí sa tam tak decentne bavila, ďalšia časť bola tak najebaná, že asi nevedela kde sa vlastne nachádza, a potom tam boli ľudia, ktorí tam predviedli, na koncert tohto typu, fakt neočakávané pogo. A celé to bolo také divné a nekomfortné.
Piatok som vynechala, už ani neviem z akého dôvodu, ale v sobotu som bola namotivovaná, že stihnem všetko čo som naplánovala. Hneď prvý bod programu padol, pretože ja a pražská MHD sa nemáme moc radi. Takže The plastic people of the universe asi už nikdy v živote neuvidím, nakoľko do palácu Akropolis som prišla presne vtedy keď ľudia po koncerte začali vychádzať von. Fuck. Odtiaľ sme sa vybrali na Kliniku, čo bol pre mňa zážitok sám o sebe. Adacta na klinike mi ten prvotný fail plne vynahradila.
Potom sme už autobusom frčali do Crossu, pred čím som si ešte stihla takmer vytknúť kotník. MC Gey, to som chcela vidieť, nepovedlo se. Cross bol tak plný, že na Geya sme sa obv nedostali, tak sme išli dole na nejakú taliansku kapelu. Osud to tak zariadil a ja mu ďakujem, pretože taliani Why everyone left boli superskí. Som sa cítila zas ako puberťáčka :D. Potom že zo srandy zostaneme na Haha crew, ale v tú noc sa menil čas tak to sme vynechali. Škoda.
Späť v Brati, sme sa jedného fakt studeného večera vybrali na Garáže. V apríli zjavne ešte nebolo počasie na vonkajšie koncerty, ale to nikomu nevadilo, sme sa tam na seba potlačili a dobre bolo. Mne viacerí ľudia hovorili, že musím vidieť španielov Viva Belgrado. A pravdu mali. Jeden z najlepších koncertov tohto roku. Odvtedy po meste stále stretávam ľudí z ich merchom, ktorý ani mňa neobišiel a poctivo nosím doteraz!
Naspäť do fugy, Modré Hory (konečne) a Sims z emeriky. Cool týpek. Ja som sa tešila z modrákov ale ten Sims bol fakt dobrý. Miestami mainstream, miestami prednáška a motivačné repy ale dokopy to dávalo dosť zmyslel. Veľmi pekné.
Na konci apríla ešte The Ills konečne naspäť vo fuge, som čakala na to odkedy som vyšla z najlepšieho koncertu ever z rozhlasu v decembri. 52 Hertz Whale, a všetci spolu a masakroví Ills a všade dobre vo fuge najviac.
- 2/3
Z mája mi v hlave utkvel hlavne Pohoda deň_FM. Na to sme sa všetci dosť tešili, pretože po vianočných trhoch v rozhlase sa nedalo inak (btw, čo tento rok??? asi nič no, slza). Prvý krát som konečne videla Tolstoys. Zo všetkých strán som o nich počúvala, už som aj vedela, že sú pekní, len sa mi stále nedarilo ísť na ich koncert, teda aspoň si nepamätám. No a potom som sa pohodlne usadila do tých superských sedadiel v štúdiu číslo 1 a bol to taký stredoškolský svetielkový nostalgický sníček. Na moje gusto príliš pomalé, ale o to viac ma to bavilo? Sama som bola prekvapená. Odvtedy som ich videla ešte niekoľkokrát a ňuňu, mám ich rada, o ich albume snáď ešte niekedy nabudúce.
Dillon, z Brazílie a Berlína. Vedela som, že existuje, a to bolo tak všetko. No a potom sme sa nevedomky posadili do druhého radu a ten emo nářez čo prišiel som skoro psychicky nezvládla. Bolo to krásne. Klavír a jej hlas sú krásny. Život je škaredý a krásny. To som si odniesla z tohto koncertu, čiže 10/10. Len škoda, že som ju nestihla potom na Pohode.
Vladimír 518 je moja srdcovka. Jeho rap samotný nie je úplny môj shit, ale poznáte to, keď je niečo vo vašom živote už tak dlho, že si na to zvyknete a začnete to mať radi? A ešte k tomu keď ten človek dlho nič nevidá, tak už neriešite žiadne detaily len sa z toho strašne tešíte. Tak takýto je môj vzťah s Vladimírom, a pre naše štastie prišiel aj do Bratisky a bolo to super. Jeho posledný album sa mi aj na moje vlastné prekvapenie naozaj páčil a táto showka bola presne to čo som od neho v tom momente potrebovala. LÁSKA.
--Pohoda--
Táto Pohoda bola imho asi najlepší zážitok tohto roku. Celá, od začiatku dokonca, s tými ľuďmi, hudbou, jedlom, zábavou, so všetkým. My sme akurát vychytali ten vlak z Bratislavy doobeda, ktorý sa v Leopoldove zasekol na hodiny, pretože začal horieť (? lol), ale stihli sme všetko krásne, aj miesto sme mali dobré, aj susedov ( vedľa nás bolo týpý s obrazom Jana Egelanda). Začínala som tuším na koncerte Ills, pamätám si, že svietilo slnko a to pódium bolo prílíš veľké, a že tam bolo hrozne veľa ľudí, a že to bolo super. Bolo nás jedenásť, 11/10 zážitok. Jediné čo mi tam trochu vadila bola Dorota Nvotová, ale tak, chápem, že tam miesto Filipa musel niekto byť, a asi to mohla byť pochopiteľne iba ona. Aj tak to bolo nádherné. Cítila som sa tam tak príjemne stará.
SLOWDIVE. Na tých som sa tešila asi najviac, pretože mi rok pred tým na Colours nejakým spôsobom unikli (? wtf, ja som tuším zistila, že tam boli až deň potom alebo niečo také). ÓMÔJBOŽE. Som nedýchala celý ten koncert, neverila som vlastným očiam a ušiam, tomu, že tam vôbec som, že ich tam vidím všetkých pokope. Bolo to presne také ako som si to vždy predstavovala, rovnaké ako ich hudba z nahrávok, jednoducho DOKONALÉ.
Slaves poznám už dlhšie, tiež som nikdy nevedela o ich koncertoch v našich končinách. Milujem Pohodu za to, že chápu že Punk's not dead, punk je život. Tento koncert bol taký masaker, ktorý sme už dlho potrebovali. Už len fakt, že oni existujú, a že sa im darí je najviac blessing. Neviem presne v ktorej časti davu som sa počas tejto show nachádzala, ale to, že tam bol nejaký radikálny moshpit som sa dozvedela až na druhý deň, keď mi kamoška povedala, že jej frajer si tam nalomil nohu :D (ona si zase nepamätala, že na tom koncerte bola). Memories.
Ďalej ma príjemne prekvapila Birdy, absolvovala som svoju občiansku povinnosť menom Billy Barman, čo sme až v polovici zistili, že za nami je asi 10 tísíc ľudí, lebo vpredu to vyzeralo ako priateľské stretnutie kamošov z Bratislavy.
Zvyšok piatkového večera sa niesol v duchu survival camp 2017, búrka, rozhodovania sa či Solange áno alebo nie, mláky, London Electricity 2krát, no čo ma fakt zasiahlo bola M.I.A. Od veľa ľudí som počula, že sa im to nepáčilo, ale ja som bola v tranze od začiatku do konca, a ešte som nejakou náhodou a chytila dobré miesto, takže som ju aj videla. Piatok mi celkovo nevyšiel, lebo počet koncertov, ktoré som nestihla vysoko prevažoval nad počtom koncertov, ktoré som videla, ale nevadí no. Chvalabohu sme pri hľadaní úkrytu skončili v stánku Liptov kde sme sa v prítomnosti syrov statočne natrundžali.
Sobotné ráno bolo oveľa menej zvládatelné, tak po pár hodinách útrap sme sa išli pozrieť na Princess Nokia, a fúúú. Ona je ŽIVOT. O niečo menší bordel ako Tommy Cash, ale odvtedy ju počúvam stále dokola, taký dobrý dojem som si odtiaľ odniesla. A aká je pekná? Tolstoys po druhé. Zase stretnutie kamarátov. Pekné outfity, farby, "dreampop"(neviem kto to tak zaviedol ale ok), ríbezlák. Ten pocit keď stojíš na koncerte kapely, ktorú nemáš preštudovanú ale spievaš tie pesničky? Tak asi. Jake Bugg je arogantný kok. Ale ja mu to žeriem a vôbec mi to nevadí. Jeho koncerty nie sú nič špeciálne, čo som mohla zistiť už 2 krát, ale "nelutujem".
O alt-J sa s kamoškou dlhodobo hádame. Ja trvdím, že sú stále super a zaslúžia si fame and glory, ona tvrdí, že nie. Ich posledný album a vyslovene sklamal, ale prešlo pár mesiacov, ich koncert na Pohode, a ja ho zrazu mám rada. Všetky tie svetelné a neviemešteaké efekty počas ich vystúpení mi akosi uzavreli a následne vymazali ten kruh pochybností o nich, a zistila som, že áno, alt-J je jedna z mojich top kapiel a nehanbím sa za to! Ďalej si moc nepamätám alebo podľa ale podľa výpovedí svedkov som sa dobre bavila aj na Boys Noize, čo je sranda, pretože sa mi to za normálnych okolností ani moc nepáči :D.
Komentáre
Zverejnenie komentára